1„Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim družičkám, ktoré čakali na ženícha, aby ho sprevádzali svetlom svojich lámp.2Päť z nich bolo ľahkomyseľných a päť prezieravých.3Ľahkomyseľné si vzali lampy, ale nádoby s olejom nechali doma.4No tie, čo to brali vážne, vzali si nielen lampy, ale aj nádoby s olejom.5Ženích dlho neprichádzal, a tak všetky družičky premohli driemoty a zaspali.6O polnoci ich vytrhol zo spánku výkrik: ‚Prichádza ženích, poďte ho privítať!‘7Všetky dievčatá vyskočili a pripravovali si lampy.8Tie ľahkomyseľné si pýtali od ostatných: ‚Dajte nám trochu oleja, lebo nám vyhasínajú lampy!‘9Ale rozumné im odpovedali: ‚Keď sa rozdelíme, nevystačí olej ani vám, ani nám. Zabehnite radšej k predavačovi a kúpte si.‘10No len čo sa vzdialili, prišiel ženích a družičky, ktoré boli pripravené, šli s ním na svadobnú hostinu; a dvere sa zavreli.11Keď sa tých päť vrátilo s olejom, volali: ‚Pane, otvor nám!‘12Ale ženích im odpovedal: ‚Kto ste? Nepoznám vás!‘13A tak bdejte a buďte stále pripravení, lebo nepoznáte ani deň ani hodinu príchodu Syna človeka.“
Využívaj zverené dary
14„Dám vám iný príklad. Jeden človek si pred odchodom na ďalekú cestu zavolal svojich podriadených a zveril im svoj majetok.15Každému dal podľa jeho schopností: jednému päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden talent. Potom odcestoval.16Ten, čo dostal päť talentov, začal hneď podnikať a získal ďalších päť.17Ten, čo dostal dva talenty, tiež sumu zdvojnásobil.18Ale ten, ktorému zveril jeden talent, vykopal v zemi jamu a peniaze do nej schoval.19Po dlhšom čase sa pán vrátil a chcel, aby mu podriadení predložili účty.20Prvý priniesol peniaze a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi päť talentov, a tu máš zisk – ďalších päť.‘21Pán ho pochválil: ‚Si dobrý a verný sluha. Osvedčil si sa v malej úlohe, preto ti môžem zveriť väčšiu. A teraz ťa pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘22Prišiel ďalší a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi dva talenty a odovzdávam ti štyri.‘ –23‚Veľmi dobre!‘ odpovedal pán. ‚Si usilovný a spoľahlivý. Splnil si malú úlohu, zverím ti väčšiu. Aj teba pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘24Potom skladal účty posledný. ‚Pán môj, viem, že si prísny človek a zbieraš úrodu tam, kde si nesial.25Bál som sa, a preto som peniaze radšej ukryl a teraz ti ich v poriadku vraciam.‘26Pán zvolal: ‚Ty lenivec a naničhodník! Vedel si, o čo mi ide.27Mal si zverené peniaze radšej uložiť a priniesli by mi aspoň úroky.28Vezmite od neho peniaze a dajte ich prvému.29Lebo tomu, kto dobre využíva to, čo mu bolo zverené, bude ešte pridané. Ale kto berie zverené na ľahkú váhu, príde aj o to, čo má.30Tohto lenivca vyžeňte do tmy! Tam ho čaká len plač a škrípanie zubami.‘ “
Posledný súd
31„Keď príde Syn človeka vo svojom kráľovskom majestáte v sprievode všetkých anjelov, zasadne na trón svojej slávy.32Vtedy sa zhromaždia všetky národy. Ako pastier oddeľuje ovce od capov, tak aj on rozdelí ľudí na dve skupiny.33Ovce si postaví napravo a capov naľavo.34Vtedy povie Kráľ svojim verným po svojej pravici: ‚Poďte, sám Otec vás pozýva do kráľovstva, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta.35Bol som hladný a nakŕmili ste ma; bol som smädný a dali ste sa mi napiť; bol som cudzincom bez strechy nad hlavou a vy ste ma prichýlili;36nemal som si čo obliecť a vy ste ma obliekli; v chorobe ste sa o mňa starali; a keď som bol vo väzení, prišli ste ma navštíviť.‘37Tí verní namietnu: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného, smädného?38Kedy sme sa o teba postarali ako o cudzinca či nahého?39A kedy sme ťa videli vo väzení alebo chorého?‘40Kráľ im odpovie: ‚Čo dobrého ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, to ste urobili pre mňa.‘41Tým zhromaždeným po ľavici poviem: ‚Odíďte odo mňa, zatratení, do večného ohňa, ktorý je pripravený pre satana a jeho démonov.42Bol som hladný a nedali ste sa mi najesť; bol som smädný a nedali ste sa mi napiť; bol som ako cudzinec, ktorý nemal strechu nad hlavou a neprichýlili ste ma;43nemal som si čo obliecť a nezaodeli ste ma; v chorobe ste ma neopatrovali a do väzenia ste ma neprišli navštíviť.‘44Oni sa však budú brániť: ‚Pane, ako sme ti mohli pomôcť, keď sme ťa nikdy nevideli – ani hladného, ani smädného, ani ako cudzinca, ani nahého či chorého a ani vo väzení?‘45Kráľ im odpovie: ‚Ak ste odmietli pomôcť tým zdanlivo najbezvýznamnejším, mne ste nepomohli.‘46A tak týchto čaká večný trest, ale spravodliví budú žiť večne.“