1Pal varesavo časos phende le Jozefoske: „Tiro dad hino nasvalo.“ Avke o Jozef iľa peha peskre duje čhaven le Menaše the le Efrajim a gele les te dikhel.2Sar le Jakoboske phende: „Avel ke tu tiro čhavo o Jozef,“ o Izrael chudňa zor a bešľa peske pro hadžos.3O Jakob phenďa le Jozefoske: „O Nekzoraleder Del pes mange sikaďa andro Luz andre phuv Kanaan a požehňinďa man.4Phenďa mange: ‚Dava tut pherdo čhave. Tutar avena but narodi. Kadi phuv dava tire potomkenge, hoj te el lengri pro furt.‘ “5O Jakob mek phenďa: „Tire duj čhave, save tuke uľile andro Egipt mek sigeder, sar ke tu kade avľom, ena akanastar mire. O Efrajim the o Menaše ena mire sar o Ruben the o Šimeon.6O čhave, save avena pal lende, ena tire. Mire phuva pal ma prelena ča prekal o Efrajim the Menaše, ena zgende jekhetane lenca.7Kerav oda prekal e Rachel, bo sar džavas andral o Paddan andro Kanaan, muľa mange pro drom. Parunďom la ode paš o drom, nadur la Efratatar.“ E Efrata hin adadžives Betlehem.8Sar dikhľa o Izrael le Jozefoskre čhaven, phučľa: „Ko hine kala?“9„Oda hine mire čhave, saven mange kade diňa o Del,“ odphenďa o Jozef peskre dadeske. Avke o dad phenďa: „An len ke mande, hoj len te požehňinav!“10O Izrael sas imar phuro a imar na dikhelas igen mištes. Sar len o Jozef anďa ke leste, o Jakob len čumidľa a obchudňa.11Paľis o Izrael phenďa le Jozefoske: „Šoha na phenďomas, hoj tut mek pale dikhava. Ale o Del mange diňa, na ča tut te dikhav, ale the tire čhaven.“12O Jozef iľa peskre čhaven tele pal o pindre le Jakoboskre a banďiľa le mujeha dži pre phuv.13Paľis o Jozef iľa sodujen ko Jakob; le čače vasteha ačhaďa le Efrajim pal e baľogňi sera le Izraeloskri a le baľogne vasteha iľa le Menaše a ačhaďa les pal e čači sera.14Ale o Izrael prethoďa peskre vasta a thoďa peskro čačo vast pro Efrajimoskro šero, kajte sas terneder. O baľogno vast thoďa pro šero le Menašeskro, savo sas ešebno čhavo.15Paľis požehňinďa le Jozef a phenďa:„Mi požehňinel kale čhaven o Del,angle savo phirenas mire dada o Abraham the o Izak,o Del, savo man ľidžalas le terňipnastar dži adadžives sar pasťjeris!16Mi požehňinel len o aňjelos,savo man cirdňa avriandral dojekh nalačhipen!Mi leperel pesprekal kala čhavemiro nav the o nava mire dadengre,le Abrahamoskro the le Izakoskro!Mi rozmnožinen pespal caľi phuv.“17Sar o Jozef dikhľa, hoj o dad thoďa o čačo vast pro šero le Efrajimoske, na sas leske oda pre dzeka. Avke chudňa le dadeskro vast a kamľa les te prethovel pro šero le Menašeskro.18O Jozef phenďa le dadeske: „Na avke, dado miro! Se kada hin ešebno. Leske thov tiro čačo vast pro šero.“19Ale o dad leske phenďa: „Džanav, čhavo miro, džanav! The lestar ela narodos a the ov rozbarola. Ale leskro terneder phral, o Efrajim, ela bareder sar ov, leskre čhavendar ena but narodi.“20Avke len požehňinďa oda džives a phenďa:„Sar o Izraeliti žehňinena varekas,leperena tumare navaa phenena kada:‚Mi kerel tuke o Delavke sar le Efrajimoskethe le Menašeske.‘ “Kaleha thoďa o Jakob le Efrajim anglo Menaše.21Paľis o Izrael phenďa le Jozefoske: „Dikh, me merava, ale o Del ela tumenca a anela tumen pale andro Kanaan, andre phuv tumare phure dadengri.22Ale tut dav jekh kotor la phuvatar buter sar tire phralen. Dav tuke e lačhi phuv Šichem, so dochudňom le Amorejčanendar mira šabľaha the lukoha.“